júna 28, 2011

VZNIK ČESKÉHO ŠTÁTU

Na konci 8. a na začiatku 9. storočia žilo v Čechách niekoľko kmeňov - Dudlebi, Lučania, Děčania, Charvati, Zlýčania, Pšovania, Glomači a Česi, ktorí si na čele s rodom Přemyslovcov postupne podrobovali ostatné kmene a dali meno celej krajine. Vznik českého štátu spadá však až do 10. storočia. Zo začiatku 9. storočia márne správy, že Frankovia nútili české kmene platiť poplatky o uznávať svoju závislosť. Roku 845 niekoľko českých kniežat prijalo krst v Rezne. Svätopluk podriadil zase české kmene Veľkomoravskej ríši a Metod pokrstil Přemyslovca Bořivoja a jeho manželku Ludmilu. A práve v kniežatstve Přemyslovcov po vyhnaní slovienskych kňazov z Veľkej Moravy pokračovala slovienska liturgia a dožívalo veľkomoravské písomníctvo.

Nadkmeňový český štát mohol vzniknúť po zániku Veľkomoravskej ríše, keď bola aj východofranská ríša načas oslabená vnútornými rozpormi a nájazdmi maďarského kmeňového zväzu. Po Bořivojovi sa vystriedali jeho synovia Spytihněv a Vratislav I.. Vratislavovho syna Václava zavraždila roku 935 družina mladšieho brata Boleslava. Motívom tejto vraždy bol Václavov pasívny postoj k expanzii Svätej ríše rímskej nemeckého národa - Václav vstúpil s nemeckým kráľom Henrichom III. do lénneho vazalského zväzku a zaviazal sa mu platiť ročný tribút. Boleslav I. (935-967) bol vládcom silnej ruky. Začas dokázal odrážať aj vojenské útoky nemeckých feudálov, úspešne sa bránil lúpežným vpádom Maďarov, obsadil celú Moravu o časť poľského územia s Krakovom. Jeho syn Boleslav I I. (967-999) pokračoval v otcovej politike. S jeho menom sa viažu dve významné udalosti - založenie pražského biskupstva a vyvraždenie rodu Slavníkovcov, z ktorého pochádzal pražský biskup Vojtěch. Bol to prejav zjednotenia českého štátu. Poľský kráľ Boleslav Chrabrý však na začiatku nášho tisícročia obsadil Moravu a nakrátko dokonca i Prahu a až knieža Břetislav I. (1034-1055) dobyl stratené územia a odvážil sa postaviť proti nemeckej ríši. Nakoniec on sám i jeho nástupcovia opäť uznali lénnu závislosť. Jeden z nich, Vladislav II., využívajúc boj o investitúru medzi pápežom Gregorom VIII. a nemeckým cisárom Henrichom IV., získal za vernosť a podporu od cisára ako léno niektoré územia mimo Čiech a roku 1058 hodnosť českého kráľa.

Vznik českého štátu, podobne ako predtým vznik a rozvoj Veľkomoravskej ríše, súvisí s hospodárskym rozvojom a utváraním nových spoločenských vzťahov - feudálnych. Popri ťažbe a hutníctve železa sa ťažilo alebo ryžovalo striebro, z ktorého sa skoro začali raziť povestné české denáre, a cín - dôležité články českého zahraničného obchodu. Nastal rozvoj poľnohospodárstva, v ktorom sa udomácnil trojpoľný systém s úhorom ako pastvou a chov dobytka. Kone sa predávali aj do cudziny. Strediskami obchodu sa stávali podhradia, kde vznikali prvé trhové osady. Už v 10. storočí bola najznámejšia Praha. Arabský kupec Ibrahim lbn Jakub o nej píše: „Mesto Praha je vystavané z kameňa a vápna a pokiaľ ide o obchod, je to najväčšie mesto. Sem prichádzajú s tovarom z mesta Krakova Rusi a Slovania. A z krajín Turkov moslimovia, židia a Turci rovnako s tovarom a s obchodnými mincami. Tí vyvážajú od nich cín, otrokov a rozličné kožušiny. Ich zem je najlepšia krajina na severe ...".

Táto charakteristika Prahy je dokladom toho, že v mladom štáte českých Přemyslovcov sa rozhodujúcimi spoločenskými vzťahmi stali feudálne vzťahy. Centrom kniežacej moci Přemyslovcov bola ozbrojená družina na mohutnom pražskom hrade s množstvom ďalších hradísk. Družiny a hrady mali, pravda, aj ďalší príslušníci rodu Přemyslovcov a iní veľrmoži. Hradiská a ozbrojené družiny boli, obrazne povedané, ako napäté tetivy lukov - takmer každodenne prepukali ozbrojené konflikty, vyrovnávali sa účty o získavali zbraňou ďaľšie majetky. Všetkým potrebným - potravinami, odevom, priadzou, remeselnými výrobkami aj zbraňami zásobovali kniežatá, veľmožov a ich družiny poddaní roľníci, ktorých postupne úplne znevoľnili. Významnou výrobnou silou boli otroci, iba máloktorí z roľníkov ostali slobodní. Ak ešte v 10. storočí kniežatá a veľmoži odmeňovali svoju družinu podielom koristi, od nasledujúceho storočia už čoraz častejšie darúvali pôdu - aj s nevoľníkmi a otrokmi.

Významnú úlohu v upevňovaní feudálnych vzťahov v mladom českom štáte zohrávala cirkev - kňazi, kláštory a kresťanská ideológia. V 10. storočí bola cirkev s kňazmi na čele s pražským biskupom v područí štátu, od polovice 11. storočia sa však najmä pražskí biskupi (zväščša z rodu Přemyslovcov) začínali povyšovať nad štát a nezriedka vznikali kôli tomu ozbrojené konflikty. Kniežatá a veľmoži stavali kostoly, zakladali kláštory a štedro ich obdarúvali zemou s nevoľníkmi a otrokmi. Kláštory a kapituly sa stali strediskami ranofeudálnej vzdelanosti. Latinčina úplne vytlačila staroslovienčinu. Kostoly - rotundy a baziliky - ale aj svetské stavby najmä v Prahe sa stavali v románskom slohu.

Rozhodujúcim faktorom vývoja vnútropolitických pomerov českého štátu v druhej polovici 11. a 12. storočia sa stala lénna závislosť Přemyslovcov od nemeckej ríše, ale aj mocenský zápas medzi nemeckými cisármi a rímskou kúriou. Nemeckí cisári si časom jednak osvojili nárok zasobovať do vnútorných záležitosti českého štátu, najmä pri obsadzovaní kniežacieho stolca, jednak vťahovali přemyslovské kniežatá do svojich výbojov - krížových výprav, výprav proti Poliakom a pobaltským Slovanom, do bojov s pápežmi atď. V krajine rozdúchavali a využívali vnútorné rozpory. Do ozbrojeného konfliktu s ústrednou kniežacou mocou so niekoľkokrát dostali pražskí biskupi a moravskí markgrófi; Morava so totiž stala údelným kniežatstvom mladších Přemyslovcov. Kráľovskú korunu sa podarilo získať iba Vladislavovi II. z rúk cisára Fridricha Barbarosu roku 1158. No cisár neuznal nástupníctvo jeho syna Bedřicha. Ozbrojené boje veľmožov, ozbrojené vystúpenie moravského markgrófa a pražského biskupa proti ústrednej kniežacej moci na konci 12. storočia boli prejavom jej slabosti, rozbujnenia feudálnej anarchie a roztrieštenosti v štáte.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára