Prvé dochované písomné správy o území Československa pochádzajú z pera antických spisovateľov zhruba od prvého storočia pred n.l. až do konca 1. tisícročia n.l., hlavné a základné informácie poskytujú archeológovia podľa archeologických vykopávok.
V priebehu tohto nesmierne dlhého obdobia, ktorého začiatky spadajú ešte do medziľadových dôb, sa od základu zmenil obraz krajiny, flóra i fauna. Človek sa týmto zmenám prispôsoboval. Na území dnešného Česka a Slovenska sa vystriedalo veľké množstvo etnických skupín a rozličných kultúr. V skratke nie je, prirodzene, možné podať prehľad pravekého vývoja. V rámci tohto časového rozpätia bol však zhruba jednotný, ba prevažne sa prelínal s vývojom v stredoeurópskej oblasti, hoci v istých obdobiach mal svoje výrazné teritoriálne špecifické črty v Čechách, na Morave alebo na Slovensku.
Kedysi okolo 80. tisícročia pred n. l. žil na československom území neandertálsky človek. Dokladá to nález odliatku lebky v Gánovciach na Spiši, dolnej čeľuste v jaskyni Šipka pri Štramberku. Primitívne kamenné nástroje, nájdené zväčša v jaskyniach - jeho obydliach - zaraďujeme do tzv. moustierskej kultúry. Takmer vzápätí za lovcom a zberačom plodín sa objavuje homo sapiens, Vyrábal nástroje z kameňa i z kosti, ale zachovali sa po ňom aj výrazné umelecké prejavy, hlinené vypaľované postavy ženy (napríklad Venuša z Dolných Věstoníc), zvierat, ženské i zvieracie motívy ryté do kosti i z viacerých lokalít. V mezolite, ktorý charakterizovalo na celom našom území teplejšie podnebie, sa zintenzívnil popri poľovníctve ako hlavnom zamestnaní aj zber plodín. V nasledujúcej vývojovej etape, v neolite, (5.-4. tisícročie pred n. l.) sa u nás postupne udomácnilo poľnohospodárstvo. Človek si skrotil niektoré zvieratá, a tak sa položili základy dobytkárstva. Poľnohospodárstvo sa do strednej Európy dostalo cez Balkán a Podunajsko z Anatólie. Prví poľnohospodári na našom území pestovali pšenicu, jačmeň, ovos i strukoviny, žili v matriarchálnych rodoch v malých i väčších osadách dočasného charakteru. Stavali chaty dlhé 30 až 50 metrov. Nové zamestnanie si vynútilo dokonalejšie nástroje z kameňa, ktorý hladili a vŕtali. Na konci neolitu bolo u nás známe radlo a voz, ale aj tkaniny, no predovšetkým keramika. A práve podľa jej rozličných foriem a výzdoby určujú sa aj kultúrne etnické okruhy (lineárna keramika východoslovenská, česká, moravská maľovaná kultúra atď.). Z umeleckých predmetov dlho prevládali ženské idoly - symboly matky, roditeľky. Na konci mladšej doby kamennej, na prelome 2. tisícročia pred n. l. vpadli na naše územie bojovní pastieri, podľa všetkého viacerých etnických okruhov - zo severu cez Čechy Moravu prenikol na Slovensko ľud, ktorý charakterizuje tzv. šnúrová keramika a do Čiech z juhu ľud kultúry zvoncových pohárov. Tieto skupiny významne prispeli k zmene matriarchátu na patriarchát.
Už v tomto období sa ako predzvesť doby bronzovej začínajú na slovenskom území objavovať výrobky z medi a takmer vzápätí sa šíria po celom našom území z černomorskej oblasti výrobky z bronzu. Doba bronzová, počas ktorej sa bohato využívali domáce suroviny, trvala u nás od prvých storočí 2. tisícročia do prvých storočí 1. tisícročia pred n. l. Na jej začiatku sa stretávame u nás s vplyv mykénskej kultúry homérskeho obdobia, na konci s etruskými vplyvmi. Z bronzu sa vyrábali obranné i útočné zbrane, poľnohospodárske i remeselnícke nástroje a náradie, bohaté šperky, ale aj reprezentatívne nádoby. Bronzová doba na československom území trvala bezmála poldruha tisícročia. Ľud, ktorý bol jej reprezentantom, a ktorý sa v dôsledku hospodárskych migrácii a výbojov niekoľkokrát vymenil alebo asimiloval so starším obyvateľstvom, patril k viacerým etnikám jazykovo príbuznej indoeurópskej skupiny. Prirodzene, v priebehu tohto obdobia sa aj materiálna a duchovná kultúra menila, pričom zasiahla nielen technológiu výroby nástrojov v poľnohospodárstve, ale aj umelecké prejavy, náboženské predstavy o spoločenské zriadenie. No celom našom území prevládalo patriarchálne rodové zriadenie s kolektívnym vlastníctvom pôdy, ale už so vzrastajúcou sociálnou a majetkovou diferenciáciou. K najstarším celkom na československom území patrila únětická kultúra (Únětice pri Prahe), ktorá bola rozšírená na celom území Čiech a Moravy, a na juhozápadnom Slovensku kultúra maďarovská (Maďarovce pri Krupine). V polovici tisícročia natrvalo osídlilo západné Slovensko, Moravu, južné a juhozápadné Čechy obyvateľstvo z Podunajska, ktoré podľa spôsobu pochovávania nazývame ľudom mohylovej kultúry. O niekoľko storočí neskôr sa v severných oblastiach usadil ľud popolnicových polí, alebo ľud lužickej kultúry. O jeho pôvode sa vedú spory. Niektorí mu pripisujú slovanský pôvod, iní zase ilýrsky.
Okolo 8.-9. storočia sa objavujú aj na našom území šperky a postupne aj nástroje zo železa. Vlastnosti nového kovu - ľahká spracovateľnosť, tvrdosť a trvanlivosť - a bohaté náleziská významne ovplyvnili spoločenský vývoj. Treba však zdôrazniť, že výroba mnohých bronzových výrobkov - šperkov, keramiky i nástrojov - pretrváva. Ľud popolnicových polí si osvojil kultúru staršej doby železnej - halštatskej. V polovici prvého tisícročia pred n. l. podľahol tento ľud od východu náporu Skýtov a od západu Keltov.
Kelti sú prvou etnickou historickou skupinou v histórii Československa, ktorú poznáme podľa mena. Bol to roľnícky, ale bojovný ľud, ktorý postupoval od 5.-4. storočia zo západu na východ. V 4. storočí Kelti vyplienili severné Taliansko. České krajiny obsadil kmeň Bojov (odtiaľ historické meno Čiech - Bohémia, Böhmen). Na strednom Slovensku sídlil keltský kmeň Kotínov, ktorí boli vynikajúcimi hutníkmi. Kelti, ovplyvnení etruskou a čiastočne gréckou a rímskou kultúrou, sú tvorcami laténskej kultúry. Boli dobrými kováčmi a poznali hrnčiarsky kruh. Ich výrobné tradície pretrvávali až do príchodu Slovanov. Bývali v osadách, no neskôr budovali opevnené oppidá na návršiach, napríklad v Stradoniciach u Berouna, na Starom Hradisku pri Prostějove, v Bratislave, a ich náčelníci razili železné, zlaté a strieborné mince - zväčša napodobeniny macedónskych razieb. Pri bratislavskom oppide sa našlo množstvo keltských mincí s textom BIATEC, NONNOS, BUSU atď., čo boli pravdepodobne mená náčelníkov. V prvom storočí pred n. l. zlomili nadvládu Keltov na našom území jednak Rimania a jednak expanzia germánskych kmeňov od severu a Dákov od východu.
V tomto období sa v českých krajínách usadil germánsky kmeň Markomani a na západnom Slovensku kmeň Kvádi. Kelti sa asimilovali, alebo ustupovali na severovýchod. Markomani a Kvádi sa na územie dnešného Československa sťahovali pod tlakom rímskych légii na Rýne, no vzápätí po zriadení provincií Rhaetica, Norica, Illyrica a Panónta sa dostali do podobnej situácie na juhu. Celé prvé štyri storočia n. l. boli vyplnené bojmi medzi rímskymi légiami a germánskymi barbarmi. Na Dunaji vybudovali systém pevností - Limes Romanus (Gerulata pri Bratislave, Brigetium pri Komárne), strážne stanice na druhej strane Dunaja (Devín, Stupava, Mušov, Milanovce) a pri výpravách proti Markomanom prenikali hlboko na slovenské územie (rímsky nápis v Trenčíne z roku 179 n. l., cisár Marcus Aurélius pri Hrone). Tieto kontakty, pravda, neboli iba vojenské, ale oj obchodné a kultúrne. Rímska ríša v 5. storočí n. l. v dôsledku vnútorného rozkladu i germánskej expanzie zanikla. Nastalo búrlivé obdobie „sťahovania národov". Na územie Čiech a Slovenska zasahuje nadvláda Hunov, pred ktorými sa sem načas uchýlili Góti, no po porážke Hunov na Katalaunských poliach roku 451 sa toto územie nakrátko dostalo do novej ostrogótskej ríše. V nasledujúcom storočí sa germánske kmene sťahovali na západ. Stopy ich osídlenia sprostredkovali mnohé keltské a starogermánske názvy riek hôr (Ohra, Jizera, Ister - Dunaj, Váh, Morava, Nitra, Karpaty, Tatry atď.) novým obyvateľom - Slovanom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára