HRADISKÁ VEĽKEJ MORAVY

   Veľká Morava bola teda na vtedajšie európske pomery mocný štát, a preto musela mať aj náležite vyvinutú štátnu organizáciu a aparát, spoločnosť už triedne diferencovanú, primeranú ideológiu a kultúru a hlavne vyvinutú výrobu - roľníkov a remeselníkov, ktorí boli schopní vyrobiť viac ako spotrebovali - aby toto všetko mohli udržať a vyživiť. Staré slovanské kmeňové zriadenie v tejto oblasti už dávno zaniklo ( udržali sa z neho iba rôzne prežitky ) a vytvorilo sa nové spoločenské zriadenie - feudalizmus - aj keď, prirodzene, ešte nebol rozvinutý do takej klasickej podoby, ako ho poznáme zo stredoveku. Vo Veľkomoravskej ríši už v tejto dobe v každodennom živote platil hierarchický spoločenský rebríček typický pre neskoršiu feudálnu Európu: „Ty sa modli, ty vládni, ty pracuj.“ Vari len „ty vládni“ bolo v tejto dobe na prvom mieste.

Veľkomoravská katedrála, Staré Město na Morave.

   Súveké anály a kroniky, ktoré nám poskytujú mnoho správ o dejinách Veľkej Moravy, najväčšiu pozornosť venovali vraždám, vojnám a intrigám. O hospodárskom a spoločenskom živote sa z nich nedozvedáme takmer nič, alebo len veľmi málo. V posledných rokoch predovšetkým archeológia strháva závoj z histórie Veľkomoravskej ríše a odhaľuje jej novú neznámu tvár. A celý kultúrny svet žasne! Najmä v strednom a dolnom poriečí Moravy, Dyje odkryli celý rad obrovských veľkomoravských hradísk. Veľké objavy urobili aj v Nitre, na Bratislavskom hrade, na Devíne a inde. Zhodou okolností najbohatšie sú vykopávky na hradiskách vybudovaných v jadre Veľkomoravskej ríše, v Pomoraví. Táto oblasť po pripojení k českému kniežatstvu sa totiž zrazu dostala na perifériu a mnohé hradiská s osadami okolo nich zanikli. V slovenskej oblasti veľkomoravské hradiská v Nitre, v Bratislave a inde boli od samého začiatku uhorského štátu župnými hradmi - boli prestavované a porušené.
   „Na valech“ pri Mikulčiciach, úplne na brehu Moravy, leží obrovské hradisko. Mohutný val má kamennú a drevenú konštrukciu, iba dve brány a z vonkajšej strany po celom obvode hlbokú priekopu napájanú vodou z Moravy. Vnútri hradiska sú pozostatky kniežacieho paláca a veľkej baziliky 35 metrov dlhej a 9 metrov širokej, ale sú tam pozostatky aj ďalších kostolov. Pod hradiskom sa rozprestiera veľká osada alebo lepšie povedané mesto, v ktorom mohlo bývať do 2.000 ľudí. Sú tam zvyšky honosných, palisádami opevnených domov veľmožov, bývali tam družiníci - vojaci kniežaťa. A potom je tam mnoho dielní rôznych remeselníkov a samozrejme aj domov roľníkov. Aj tu na podhradí sú kostoly. Na hradisku a tu môže ich byť spolu do desať. To je asi oná „nevýslovná pevnosť Rastislavova, od všetkých i najstarších celkom odlišná“, ako o nej roku 869 hovoril análista Meginhard. A o dva roky neskôr sa vyjadril o nej už iba ako o „kedysi Rastislavovom meste“. Z nej on i jeho predkovia vládli slovienskemu ľudu po oboch stranách rieky Moravy. A v bazilike bol pravdepodobne pochovaný aj arcibiskup Metod. Tak asi by bol opísal nejaký cestovateľ mikulčické hradisko.

Veľkomoravské hradisko.

   Veľké veľkomoravské hradisko, alebo skôr opevnené mesto sa nachádzalo aj v Starom Měste pri Uherskom Hradišti. Nazývalo sa Veligrad. Jeho obyvateľov z jednej strany chránila Morava, z druhej skoro 2.000 metrov dlhý val s priekopami a palisádami. Neďaleko, v Modré pri Velehrade, bol veľmožský dvorec s kostolíkom, pri Osvětimanoch hradisko sv. Klimenta a v Sadoch pri Uherskom Brode bol kostol s kláštorom. Na širokom okolí boli rozptýlené desiatky roľníckych osád a usadlostí. Obrovské hradisko na ploche 25 ha nachádzalo sa aj v Pohansku pri Břeclavi. Jeho val bol postavený z kameňa, hliny a dreva. V základoch bol 7 metrov široký, 6 - 8 metrov vysoký. Vo vnútri stál dvorec veľmoža - špána, opevnený palisádami, a kostol. Na území dnešnej Nitry boli dve veľké hradiská a tri menšie, asi len pevnosti a útočištia pre ľud z okolia. Na hradisku na bratislavskom hradnom kopci stál vo veľkomoravských časoch kostol len o málo menší ako na hradisku pri Mikulčiciach. A veľké veľkomoravské hradiská boli aj na pravej strane dolného toku rieky Moravy - Kirchberg a Klementberg v Rakúsku.
   Archeológovia odkryli a skúmali aj ďalšie hradiská z doby veľkomoravskej - Staré Zámky pri Líšni, Rajhrad pri Brne, Hradiště pri Znojme, pri Olomouci. Na južných svahoch Malých Karpát okrem Devína a Bratislavy boli hradiská nad Jurom, „Zámčisko“ v Harmónii. Hospodársky významné hradiská boli v Majcichove pri Trnave a v Pobedime pri Piešťanoch. Viac menších hradísk sa rozkladalo pri Hrone, Ipli, menej už na severnom a východnom Slovensku ( Zemplín, Stráža nad Obišovcami atď. ).
   Veľkomoravské hradiská neboli hradmi, aké poznáme zo stredoveku. Mnohé a rozprestierali na úrodných nížinách a zaberali plochu aj od 100 do 200 hektárov. Bývali sídlom kniežaťa, veľmoža - župana, ďalších veľmožov, družiníkov. Bol tam kostol, biskup, kňazi a diakoni. Bývali tu, ale najmä v podhradí, ďalší veľmoži, no najmä mnoho remeselníkov a roľníkov, ktorí zásobovali hradisko všetkým potrebným. Veľkomoravské hradiská tohto typu boli skôr opevnené mestá ako hrady. Okolo nich sa sústreďovali početné osady remeselníkov a roľníkov, obyvatelia ktorých v prípade nepriateľského vpádu hľadali na hradisku záchranu. Boli, pravda, aj hradiská malé - pevnosti a útočištia.